Zuzana Záhradníková: Keď budeme rozvíjať svoje silné stránky, budeme výnimoční

#talent #sebarozvoj #poslanie #psychologia

Mala úžasnú prácu, dobrý plat a pekný život. Rozhodla sa prezmenu a dnes pomáha hľadať talenty u ostatných ľudí. Zuzana Záhradníková vidí vo svojej práci poslanie.

Zuzka, robila si v korporátnych firmách na rôznych finančných pozíciách. Kedy si v sebe objavila ten talent, že chceš reálne objavovať talenty iných ľudí?

Keď som pôsobila na manažérskej pozícií, tak som mala pod sebouväčší tím, ktorý nebol celý len na Slovensku. To znamená, že som aj počas krátkeho telefonického rozhovoru potrebovala viac spoznať osobnosť daného človeka. Chcela som vedieť, aká je jeho motivácia a čo mu v práci prináša radosť. Keď som robila rozhovory so svojimi podriadenými, tak som sa ich snažila robiť veľmi podrobne. Pochopila som, že pri každom človeku z môjho tímu som chcela zistiť kľúčovú motiváciu, prečo chodí do práce. Potrebovala som vedieť, či ide len o peniaze alebo je za tým aj niečo iné. Sama na sebe som zistila, že som sa síce venovala financiám, ktoré ma bavili, ale už som za svojou prácou nevidela poslanie. Preto si myslím, že to treba prepojiť nielen s finančným ohodnotením, ale aj tým, či má moja práca nejaký zmysel a je pre mňa poslaním. Aj vďaka svojej intuícii som sledovala a vedela odhadnúť talenty druhých ľudí.

Mala si výbornú prácu, ktorá bola aj dobre ohodnotená. Napriek tomu si sa rozhodla zmeniť profesiu a venovať sa niečomu inému. Prečo si sa rozhodla hľadať talenty u druhých?

V práci som bola veľmi spokojná. V tom čase som sa však rozviedla a možno dôvodom, prečo som sa rozhodla zmeniť zamestnanie mohol byť aj fakt, že som veľmi túžila byť matkou. V tom som videla svoje naplnenie a poslanie. Žiaľ sa to nepodarilo.

Keďže som svoju múdrosť a iné kvality nemohla odovzdať svojim deťom, tak som chcela byť nejakým spôsobom užitočná druhým. Túžila som dať svojej práci vyšší zmysel. Je jedno, či dnes pracujem s deťmi alebo s dospelými. Ak vidím, že som tomu človeku pomohla, alebo ho posunula, tak vidím vo svojej profesii dôležité poslanie.

Absolvovala som akreditovaný ročný kurz zážitkových metód kariérového poradenstva. Po ňom som paradoxne ako extrovert vycestovala sama na Madeiru, kde som bývala v stane, ďaleko od civilizácie a bez signálu. Sama seba som koučovala a prišla som na odpovede ohľadom svojho partnerského vzťahu, práce a života celkovo. Neriskovala som však úplne. Najprv som išla na neplatené voľno a to ma len presvedčilo, že musím zmeniť svoj život a prácu.
Neľutujem!

Vieš okamžite odhaliť talent svojho klienta, alebo si mala aj prípady, ktoré neboli úplne jednoznačné?

Mala som klientov, ktorí mali aj viaceré skôr všeobecné talenty. Boli to skôr osobnostné črty v zmysle, že napríklad chceli pomáhať slabším. Väčšinou to boli klienti po štyridsiatke, v ktorých vyhasol akýsi zápal, nadšenie, či vášeň. Kreslením, či rozprávaním príbehov cez špeciálne pohľadnice som na 99% dokázala odhaliť talent alebo zoznam viacerých talentov u konkrétneho človeka. Niekedy je to o tom, že definujeme určité vrodené talenty, charakterové vlastnosti a na ďalšom stretnutí už podľa toho vieme zistiť, aké typy povolania z toho vyplývajú. Mala som klienta, ktorý mal výborne rečnícke schopnosti, komunikačné schopnosti a bol dobrým manipulátorom. Povedala som si, že je ideálnym politikom.

Apeluješ predovšetkým na silné stránky človeka. V zamestnaní chcú od nás veľakrát, aby sme vedeli všetci všetko, podobne ako na gymnáziu. Sama hovoríš o tom, že keď sa učíme všetko a nepodporujeme len to, v čom sme dobrí, budeme iba priemerní. Sú slovenskí zamestnávatelia pripravení na to, aby nás podporovali v silných stránkach namiesto toho, aby nás nútili do činnosti, ktoré nám nejdú?

U môjho bývalého zamestnávateľa som sa riaditeľovi ľudských zdrojov snažila vysvetliť, že silné ľudské stránky sú nesmierne dôležité. Mali sme jeden projekt pre talentovaných ľudí v rámci firmy. Viedla som modul Talent manažmentu, kde sme sa snažili identifikovať talenty budúcich lídrov, ale aj talentovaných zamestnancov v ich tíme. Bola tam určitá iskrička možnej zmeny. Priznám sa, že oslovujem firmy aj s interným Talent manažmentom a musím povedať, že sa vždy na to manažéri pozerajú ako na určitú hrozbu. Šéfovia sa totiž boja, že ak by som identifikovala vrodené talenty, ktoré človek vôbec nevyužíva v práci, tak by dal výpoveď.

Som vítaná na motivačných akciách. Ale ak ponúknem službu do hĺbky, tak manažéri vo firmách od toho uskakujú. Tvrdím, že Paretovo pravidlo je 80/20. To znamená, že 80% výkonu a výsledkov firmy je výsledkom práce len 20% zamestnancov. Tých 20% zamestnancov sú tí ľudia, ktorí robia prácu, ktorá ich napĺňa a baví. 80% ľudí, ktorí sú vo firmách sú priemerní, vezú sa v nejakom systéme a chodia síce do práce, ale sú pasívni. Snažím sa tieto informácie dostať medzi personalistov. Viem im totiž zohnať človeka, ktorý bude nielen dobre zarábať, ale mať aj všetky ostatné predpoklady na pozíciu a hlavne nadšenie.

Zvykne sa hovoriť, že firma je presne taká, aký je šéf. Je teda znakom dobrého šéfa, že má schopnosť odhaliť talentovaných zamestnancov?

Vznikajú už prvé lastovičky vo veľkých firmách. Verím tomu, že existujú dobrí manažéri, ktorí sledujú nielen výsledok, ale snažia sa vidieť v človeku aj ľudskú stránku. Určite takí manažéri existujú aj na Slovensku. Začína sa používať aj pojem Happy Manažér. Vznikajú viaceré konferencie, ktoré hovoria o tom, ako mať šťastných a spokojných zamestnancov. Môže to ísť viacerými spôsobmi. Či už sú to dobrovoľnícke aktivity, ktoré spájajú zamestnancov, a pri ktorých sa môžu lepšie spoznať. Dobre sa im potom spolupracuje. Jedna podobná akcia môže spôsobiť, že kolektív podá oveľa lepší výkon a utuží sa tímový duch. Videla som na mnohých ľuďoch, že keď som im dala robiť veci, ktoré mali radi a v ktorých boli dobrí, tak doslova žiarili. A to nenahradí nič. Manažér by sa mal snažiť vniesť aj do stereotypnej práce niečo, v čom je človek dobrý a mohol by v tom zažiariť. Talentovaný človek na pozícii, ktorá je pre neho vhodná bude oveľa prínosnejší ako na mieste, ktoré mu nesedí.

Veľa Slovákov robí prácu, ktorú nemajú radi. Sú v nej nešťastní, nespokojní a frustrovaní. Čo by si poradila ľuďom v spomínanej situácií?

Na všetko sa snažím pozerať skôr pozitívne. Treba si napísať dôvody, prečo do danej práce chodíme. Je to len otázka výplaty, ktorá nám cinkne na účet a to je dostatočné na náš pocit spokojnosti?

Slováci sú však národom, ktorí radi nadávajú a všetko často ofrflú. Mala som však aj klientov, ktorí neustále menili pozície a boli večne nespokojní. Čiže to môže byť aj záležitosťou vnútorného nastavenia človeka. Niekto môže mať doma Brada Pitta, úžasné deti, skvelú prácu i dobre ohodnotenú a aj tak je neustále nespokojný. Podobnú skúsenosť mám za sebou aj ja. Mala som krásne bývanie, super auto, skvelého manžela a výborný plat, no bola som vnútorne nespokojná. Zrejme to bolo tým, že som v práci nemala pocit, že je pre mňa poslaním. Ak je niekto nespokojný v práci, treba zistiť, či je to vnútorná nespokojnosť naozaj so všetkým. Potom je lepšie sa už na to pozrieť do hĺbky prostredníctvom psychológa alebo terapeuta. Ak je však problém len v práci, potom treba vyhľadať certifikovaného kariérového poradcu. Niektorí ľudia, ktorí absolvovali takéto poradenstvo, potom išli za svojím nadriadeným s poznaním svojich talentov, že by chceli pracovať na iných projektoch. Nie vždy sa to podarí. Ak má človek talent na niečo, čím sa nedá uživiť, tak to potom odporúčam, aby sa tomu venoval ako koníčku. Odsedím si nejaké hodiny v práci, viem si tam nájsť, čo ma napĺňa, no radosť mi spôsobuje aktivita, či koníček. Mala som aj klientov, ktorí mali umelecký talent, no už bolo pre nich neskoro začať z hľadiska veku. Tak som im navrhla, aby sa prihlásili na nejaký kurz a vyskúšali amatérske súťaže. Všetko sa dá vhodne pospájať a skombinovať.

Zvykne sa hovoriť, že ak má človek dobrú prácu, ktorá ho baví a napĺňa, tak je šťastný a spokojný aj vo svojom súkromí. Aká je teda pravda?

Priznávam, že na svojej práci 70% milujem a tých zvyšných 30% robiť musím. Nebaví ma administratíva, no robiť ju musím. Menšia časť práce nás baviť nemusí. Dôležité je, aby prevažovala časť, ktorá nás baví. Myslím si, že ak človek chodí do práce s tým, že sa do nej teší, tak je to výborné. Človek, ktorý je v práci šťastný, naplnený a spokojný, využíva svoje talenty a silné stránky, tak pravdepodobne príde aj šťastný a usmiaty domov. Nemá toľko starostí a tým pádom dokáže svoju radosť z práce preniesť aj na svoje deti a partnera. To je skutočne pozitívny a ideálny stav.

A na záver moje krédo:

Keď budeme rozvíjať slabé stránky budeme priemerní, ale keď budeme rozvíjať silné stránky budeme výnimoční…