Práca výživovej poradkyne je jej hobby a súčasne životným štýlom. Je presvedčená, že zdravou stravou vieme vo svojich životoch ovplyvniť množstvo aspektov. Jej životný príbeh je toho dôkazom. Na vlastnom tele si hladovaním a nesprávne zvolenou a nevyváženou stravou zažila spomalenie metabolizmu na minimum tak, že telo sa následne správalo ako v krízovom režime.
Zničila si na mnoho rokov imunitu sebavedomie a hlavne sebaúctu, aby ponorením až na dno dostala novú šancu na životný reštart. Trvalo roky, kým začala nielen vyzerať tak ako pred tým, ale hlavne sa cítiť opäť dobre vo svojej koži. Absolútnou skúškou v jej živote – až na samú dreň bolo prepuknutie akútnej lymfoblastickej leukémie u jej vtedy len 18-mesačného synčeka. Vtedy sa všetka jej pozornosť obrátila na liečbu a liečenie, ktorá vyústila až do transplantácie kostnej drene.

Aj toto obdobie však prekonala. Dnes je šťastnou mamou svojich 2 ratolestí, jedlo si vychutnáva tak ako nikdy predtým a svojimi príspevkami, blogmi, účinkovaním v televíznych reláciách – momentálne tiež ako jedna z tvári projektu TV Markíza HÝB SA SLOVENSKO je inšpiráciou pre mnohých ľudí, ktorí sú ešte na začiatku svojej cesty objavovania zdravého vzťahu k sebe samému skrz jedlo.

Verejnosť Ťa už istý čas vníma ako človeka, ktorého špecializáciou je výživa a zdravý životný štýl. Nie je Ti len ,,prácou”, ale je aj Tvojim hlbokým vnútorným nastavením, ktorým už roky sama žiješ. Inšpiruješ množstvo ľudí, že investícia do vlastného zdravia (o členoch rodiny ani nehovoriac) prostredníctvom prípravy zdravej, výživovo bohatej stravy má svoj dôvod. Čo vravíš tým, ktorí za Tebou prídu s výhovorkami, aké je to komplikované/ťažké, že sa to prípadne nedá?

Najdôležitejšie v tomto procese je uvedomenie si toho, že túto zmenu ide človek robiť sám pre seba. Cieľom je, aby svoj život prežil na najlepšej možnej úrovni  s tým telom, aké dostal.

Pre niekoho to znamená, že je zdravý, silný a bude viesť bezproblémový život, iný sa narodil tak, že má predispozície na kopec zdravotných komplikácií. Aj v tejto situácii však máme možnosti –  isté druhy ochorení si vieme oddialiť alebo si priebeh choroby vieme dokonca uľahčiť prostredníctvom vyrovnaného a zdravého stravovania. Takýto spôsob nám životnú energiu nebude brať, ale naopak –  nám ju šetrí a dodáva na ten spôsob života, ktorý vedieme (alebo chceme viesť) a zároveň sme lepšie pripravení na udalosti, ktoré nás počas nášho života postretnú.

V opačnom prípade nám nesprávne výživovo nastavená strava len priťaží. Prirovnala by som to k situácií na benzínovej pumpe – je to akoby si naše auto po natankovaní predtým ako by sme niekam chceli ísť potrebovalo ešte hodinku či 2 odpočinúť. Na tento príklad sa možno dívame s jemným úškrnom, ale myslím, že len ukazuje, že v takomto prípade by sme niečo také neakceptovali. Pokiaľ ide o jedlo, je táto paralela veľmi výstižná – po najedení by sme nemali cítiť útlm, práve naopak. Ja a ani moje deti sa po „dotankovaní“ jedlom spomalení necítime. Je to spôsobené správnym výberom stravy, ale aj tu treba povedať, že na každého platí iné, treba len skúšať. Záleží aj od životného štýlu a tiež toho, čo sme v živote prekonali. Ako príklad poslúžim aj ja sama, keďže som sa roky vyhladovávala a snažila som sa dotlačiť svoje telo do hmotnosti, v ktorej sa  nikdy necítilo dobre. Vedela som síce želanú váhu (dočasne) dosiahnuť, ale nebola som schopná si ju dlhodobejšie udržať. Zaujímavé je tiež spomenúť, že rokmi pozorovania som si všimla fakt, že telo každého jedného z nás má svoju „obľúbenú“ váhu. Nerada vravím o číslach, lebo nie sú vôbec smerodajné, ale o pocite, ktorý z fungovania v takomto tele máme. Môžeme mať hoci aj o pár kíl viac ako by chcela naša hlava, ale paradoxne práve s tou vyššou cifrou na váhe sa cítime oveľa lepšie, telu akoby bola vlastná. 🙂

Aké sú najčastejšie „nebezpečenstvá“ pri nastavovaní sa na zdravšie stravovanie?

Príkladom ako sa nedostávať zbytočne do stresu a pod nátlak (častokrát najmä vlastný) je napr. jesť niečo, o čom síce z každej strany počúvame, že má byť pre nás prospešné a zdravé, ale nám je po zjedení tejto potraviny zle.

Na začiatku to môže vyzerať aj tak, že hoci nemáme potvrdenú intoleranciu, z istého typu potravín nám môže byť ťažko alebo nás môže nadúvať. Je to spôsobené tým, že nemáme vytvorenú potrebnú mikroflóru, ktorá by nám vedela tieto živiny tráviť. Postupom času si však zaradením tohto typu potravín do stravy vieme v čreve potrebnú mikroflóru vytvoriť a budovať.

Podobné je to aj s mliečnymi výrobkami. Nie som ich zástancom a ani odporcom, všetko najlepšie s mierou. Keď už si chcem dať nejaký mliečny produkt, zvolím si radšej kvalitný výrobok – napr. 100% prírodný jogurt, bryndzu alebo tvaroh, ktoré v sebe majú pre telo veľa dôležitých živín.

Aj taká intolerancia na nejakú zložku potravy však nie je nemenný stav. Náš spôsob života, návyky či stravu môžeme meniť, a tak ako telo, môžeme správnou stravou trénovať aj naše črevo. Je tu ale množstvo ďalších faktorov, ktoré na nás vplývajú – či sme prežívali stresové obdobie alebo sme boli chorí.

Cieľom je zosúladiť myseľ a telo, nebojovať, vnímať a počúvať sa. Predsa všetci chceme, aby nám bolo vo vlastnom tele na tomto svete dobre.

Čo treba mať na zreteli, ak by nám hrozilo, že „zídeme“ z cesty? Sú vôbec nejaké pravidlá?

Môžem zodpovedne povedať, že na výživu nemám jednotný vzorec. Sú tu však isté pravidlá ako nekombinovať príliš veľa skupín dokopy a siahať skôr po potravinách, ktoré sú vo svojej najzákladnejšej podobe. Telu svedčí, keď je pomer bielkovín a sacharidov vyvážený, dokonca možno radšej zaradiť viac proteínov a vynechávať by sme nemali ani tuk. Dôležité je tiež konzumovať veľké množstvo zeleniny, ktorá napr. aj takým Talianom umožní zajedať čokoľvek chlebom a žiadne ťažkosti u nich nebadať.

Ja osobne tiež evidujem veľkú zmenu na svojom stravovaní v rámci ročných období. V lete sa čerstvej zeleniny neviem dojesť, uhorku si dávam dokonca aj do vody. Inak som  vtedy nastavená aj na konzumáciu čerstvého ovocia, hoci vo všeobecnosti ho nejem veľa. Počas jesenných dní si telo pýta viac varenú stravu, husté krémové polievky, ktoré krásne prehrejú organizmus. Pozorujem, že rovnako to majú nastavené už aj moje deti.

Naše telo – za predpokladu, že sme zdraví, nám jednoznačne ukáže na čo má chuť a čo potrebuje. Ako národ sme požehnaní pestrosťou stravy, som presvedčená, že si máme z čoho vyberať. Ale nedávne výskumy tiež priniesli správu, že priemerný Slovák zje v spracovanej potrave okolo 6 kg konzervantov ročne.

Tak ako veľmi sme sa chceli poistiť, aby nám nič nechýbalo, tak sme si poškodili. Cestou ako z toho začarovaného kruhu vyjsť je venovať viac pozornosti tomu čo jeme – vyváženú, pestrú a lokálnu stravu tak, aby stále platil vzorec „jeme preto, aby sme žili, nežijeme preto, aby sme jedli“. A samozrejme, keď je táto snaha podporená aj pravidelným športom, nemôžeme urobiť nič lepšie.

 

Žijeme v technologicky vyspelej dobe, kedy sme skrz pár kliknutí zavalení “dobrými radami”, čo jesť a čo nie. Menej zdatný človek môže byť z tej záplavy informácií až zmätený. Čo je podľa Teba najdôležitejšie pre toho, ktorý sa už rozhodol vydať cestou zdravého životného štýlu?

Nájsť si zdroj, ktorý je overený, keďže stále vychádzajú nové teórie, ktoré „zaručene“ fungujú, sa môže zdať v dnešnej dobe celkom náročné – zvlášť pre niekoho, kto ešte v oblasti výživy nemá vybudované dostatočné povedomie alebo aspoň minimálny základ.

Ak by som však bola na mieste niekoho, kto ešte nemá potrebné množstvo vedomosti a skúsenosti a je v oblasti stravovania na začiatku, radšej by som využila služby nejakého certifikovaného pracoviska alebo aspoň navštívila kurz, kde by som dostala potrebné informácie uplatniteľné vo vlastnom živote. Dnes je  kvalitných kurzov s podobným zameraním a edukovanými lektormi už množstvo.

Moja prvotná rada teda znie – určite v úvode zájsť radšej za odborníkmi a výživovými poradcami ako šliapnuť kdesi do prázdna. Ja osobne som mala dobrý základ zo zdravotnej školy, potom už nasledovali kurzy, konzultácie, prednášky, kde som sa konkrétne pýtala a následne aj vo vlastnom živote uplatňovala to, čo bolo potrebné. Najviac ma však v oblasti zdravej výživy nasmerovala choroba môjho syna. Tam som si najintenzívnejšie uvedomila, aká dôležitá je správna a vyvážená strava. Tá mu výrazne pomáhala zvládať náročnú liečbu, nezaťažovať pečeň a udržiavať dôležitú životnú energiu.

S odstupom času môžem len skonštatovať, že smerovanie na výživu som mala dané v osude. Začalo mi to už v detstve, kedy som mala od malička na žalúdku vredy, pokračovalo to v modelingu, kde som si prešla všetkými možnými poruchami potravy. Treba zároveň spomenúť, že v tej dobe sa o vyváženej strave vedelo a písalo minimum, o to intenzívnejšie sa mohli bludy ohľadne chudnutia a udržania štíhleho tela šíriť. Keď si predstavím, že boli dni, kedy som zjedla jedno jablko a k tomu pila colu zero, nemôžem sa čudovať, že telo reagovalo tak ako som to zažila.  Vďaka tomuto môjmu „nefungovaniu“ však rozumiem oveľa viac klientom a viem si dokonale predstaviť čím prechádzajú.

Miery som síce vtedy mala úplne ideálne, ale zaplatila som si za to tým, že som mala úplne rozhasený organizmus, hormonálny systém mi kolaboval a ja som sa neustále budila a aj zaspávala s myšlienkou na jedlo, ktoré som si odopierala. Svoje telo som tlačila do stavu, ktorý bol na hranici života a ono mi to vracalo rovnako. S telom som urputne  bojovala a v období, kedy som si mala užívať mladosť a bezstarostnosť, som bola úplne psychicky vyčerpaná. A hoci na fotkách sa v tej dobe usmievam, vedela som, že som hlboko nešťastná a nevyrovnaná. Môžete počúvať od rána do večera ako dobre vyzeráte, keď to sami necítite, je vám to nanič.

Dnes si už dokážem užívať to, že mi nezáleží na tom, kto mi čo povie. Či som krásna pre druhých nie je dôležité, úplne mi stačí to, že si isté veci uvedomujem ja sama. Že veľkým darom je mať telo, ktoré mi dalo 2 deti ako aj šport či akýkoľvek iný pohyb. Naozaj mi stačí to, že sa zo seba teším ja sama. A výživou mu v tom len pomáham.

Máš niečo také ako životne krédo, čím sa riadiš? Čo je pre Teba tým, čo nestrácaš zo zreteľa, nech sa (navonok) deje čokoľvek?

Priznám sa, motivačné knihy neboli nikdy nič pre mňa.  V tom najťažšom období, keď som Riška mala na onkológii, som si vravela, že sú to len slová a ja tie krušné chvíle prežívam reálne.

Keď je však človek zúfalý, tak siaha naozaj po všetkom. Raz, v jednom takom náročnom dni som sa aj ja vybrala do kníhkupectva. Nepamätám si názov a ani autora, len vetu, ktorá mi utkvela až natoľko, že ju mám vytetovanú na predlaktí.  Text „Myšlienky prinášajú veci“ mám odvtedy na očiach a pripomína mi, že je množstvo ciest ako môžeme dosiahnuť vysnený cieľ, ale neznamená to, že tá cesta bude naplnená iba šťastím. V tom celom procese je však najdôležitejší postoj a teda namiesto pesimizmu a ponurých myšlienok sa nastaviť na optimizmus.

Moja hlboká osobná skúsenosť hovorí aj o tom, že čokoľvek hodnotné a krásne ma postretlo, vždy to bolo niečím vykúpené. Odmena – aspoň teda mne, neprišla nikdy bez toho, aby nebolo nutné si prežiť nejaké utrpenie. Naozaj som v živote nič nedostala zadarmo. Vždy som preto musela minimálne niečo urobiť, niečo si odtrpieť, ale som za to vďačná.

Ako “hrešíš, keď máš tzv. cheat day”? 🙂

Uvedomujem si, že ja aj moje deti to máme už nastavené ako životný štýl. Stravu, ktorú si pripravujeme neberieme ako utrpenie, je to pre nás radosť. Pomáha nám to žiť kvalitne, spokojne a s vedomím, že robíme niečo pre seba aj pre našu Zem.

Nemám problém si výnimočne dať aj nejaký bonbón, keď sa raz za čas stane, že sa minú moje štandardné sladkosti ako tmavá čokoláda či orieškové maslo. Naposledy sa tak stalo v období Mikuláša a musím povedať, že v šoku z toho boli najmä moje deti. 🙂

Veľmi ma však teší zistenie, s ktorým sa mi zverujú moji známi, že čoraz viac mladých ľudí v ich rodinách inklinuje k vegánskej či vegetariánskej strave a že kvôli zjednodušenému fungovaniu v kuchyni nastupujú na túto cestu aj ich blízki. S potešením následne zisťujú, že je chutná, výživná a že takto nenásilne a plynulo menia seba a aj svet.

Spoločne s Ivanou Kičikolevou – zakladateľkou platformy Superladies a inšpiratívnej konferencie Superfeel pripravujete pestrú sériu prednášok a workshopov zvlásť pre ženy, mamičky, ale aj pre fanúšikov zdravého životného štýlu. Ako by si navnadila ľudí, aby ich tieto akcie – zamerané predovšetkým na vlastný sebarozvoj a profesijný rast neminuli? Čo kľúčové si z nich odnesú?

Aj ja sama vnímam toto obdobie ako prevratné v tom, že ľudia sa viac náchylní opúšťať staré stereotypy a sú pripravení na nové. Prednášky organizované v rámci platformy Superfeel sú práve takými, z ktorých človek odchádza iný ako tam prišiel, vidí už očami, akými sa dovtedy na svet nepozeral. Je to zároveň obdobie, kedy dostávajú priestor témy, na ktoré by kedysi reagoval len málokto. Istá vrstva ľudí je už pripravená rozmýšľať, reagovať a najmä konať inak. To, čo platilo pred pár rokmi či desiatkami rokov, je  v dnešnom svete už neudržateľné.

Zároveň však musím uviesť, že čokoľvek dnes máme a zažívame nevnímam ako chybu našich rodičov či ich predkov. Boli vychovávaní a aj vychovávali najlepšie ako vedeli. Predsa žiaden rodič nemôže chcieť svojim deťom vedome uškodiť. Len sa vtedy žilo v dobe, ktorá mala iné podmienky, vedomosti a aj informácie.

Aké sú Tvoje plány (:-)) do budúcna, ak nejaké máš?

Mojim cieľom, skôr želaním je „vpraviť“ tému vzdelávania v oblasti výživy do školských osnov.

Som presvedčená a budem aj ja sama v tejto sfére robiť čo budem môcť, aby sa edukácia ohľadom výživy dostala do škol ako súčasť výučby našich detí.  Strava je totiž niečo, čím sme konfrontovaní denne, markantne ovplyvňuje naše životy. Je to síce beh na dlhú trať, ale som presvedčená, že nič lepšie svojim deťom a následne aj sebe darovať nemôžeme.

Úplne ideálne by bolo, keby aj v zdravotníckej oblasti boli lekári prepojení s výživovými poradcami a vedeli indikovať a nastaviť konkrétnu liečbu ako aj jedálniček pre daného pacienta s ohľadom na jeho celostný zdravotný stav.

Dôležité je si uvedomiť, že kohokoľvek práca, ak sa vykonáva svedomito, je rovnocenná akejkoľvek inej – či je to lekár alebo upratovačka. Jedného práca dopĺňa tú druhú, my sme všetci spojení a rovnocenní. Veľmi by sa mi páčilo, ak by sa nám podarilo vnímať jeden druhého ako súčasť celku.  Spoločne tvoríme jednotu, kde každý kúsok je dôležitý a nik nie je viac a nik menej. Bez jedného by nebol druhý a naopak.

Created and Designed by Anton Trnka 2018

Log in with your credentials

Forgot your details?