Eva Smíšková: Smery v stravovaní. Ako sa v nich zorientovať a vybrať si ten správny.

Priznám sa, že keď som nad touto témou začala uvažovať, ako ju spracovať do čo najzrozumiteľnejšej podoby, úprimne som poľutovala všetkých ľudí, ktorí majú túžbu urobiť niečo pre svoje zdravie práve prostredníctvom managementu stravy – či už preventívne alebo sekundárne popri liečbe už konkrétnej choroby. Mnohí totiž nemajú medicinske ani iné prírodovedné vzdelanie, nepoznajú anatómiu, fyziológiu trávenia či všetky tie zložité biochemické procesy prebiehajúce v ľudskom tele. No a médiá – či už printové alebo elektronické, podobne ako kníhkupectvá plné krásnych obrázkových knižiek, sú preplnené rôznymi, často i protichodnými informáciami. Tak teda, čo s tým?

Treba si uvedomiť, že dlhodobo, od 90 rokov minulého storočia, reklamy a propagandu zdravého životného štýlu riadili celosvetovo poľnohospodárske a potravinové giganty. Nehovoriac o farmaceutickom priemysle, ktorý si potichu medlil ruky a „tešil“ sa na následky sacharidového boomu na celosvetovom trhu. A stalo sa, obezita, poruchy metabolizmu tukov, hypertenzia, diabetes a autoimunitné choroby začali rásť obrovskou rýchlosťou.

Začiatkom 21. storočia sa vedcom podarilo odhaliť skutočnosť, ktorú „vedel“ už Hippkrates, že naše črevo v súvislosti s tým, čím ho plníme zodpovedá do veľkej miery za naše zdravie. Neskôr sa tiež potvrdilo sa, že v tráviacom systéme býva „naše druhé JA“ – celý mikrosvet bakteriií, virusov, kvasiniek či parazitov. Nazvali ho mikrobiota a priznali mu zásadný vplyv na sliznicu čreva, nakoľko sa preukázala tesná previazanosť a komunikácia medzi črevom a nervovým systémom, hormonálnym systémom a veľmi dôležitým imunologickým systémom, ktorý je zodpovedný za alergie, poruchy obranyschopnosti o rozvoj autoimunitných ochorení.

Preto je dnes viac než jasné, že klišé: všetko s mierou, každému vyhovuje niečo iné, alebo že strava má byť hlavne vyvážená, je len neznalosťou týchto novodobých výsledkov výskumu, ako genetického, tak mirobiologického, biochemického, fyziologického či histochemického.

Jedine , čo platí skutočne uniformne je skutočnosť, že ked ideme nasýtiť seba, mali by sme myslieť aj na to naše druhe JA a nakŕmiť ho tým, čo naozaj potrebuje, nie tým, čo je pre nás rýchlejšie, lacnejšie, pohodlnejšie a na čo nás navádzajú naše chuťové poháriky.

No aby som nielen teoretizovala, pokúsim sa sformulovať niekoľko základných princípov, podľa ktorých si každý dokáže vyskladať čo potrebuje, a zároveň to a chutí aj jeho mikrobiote

1. Vylúčenie všetkých priemyselne spracovaných potravín, fast – foodov a polotovarov. Tým výrazne zamedzíme prístup cudzorodých a chemických látok, konzervantov, éčiek, a dochudzovatiel

2. Výrazne zníženie príjmu jednoduchých cukrov (fruktóza, glukóza). Sacharidy potrebné pre organizmus sa snažme čerpať so zložitých sacharidov (nelepkové obiloviny a strukoviny – okrem sóje!). Žiadne náhradne sladilá ani omyly – trstinový cukro, javorový, sirup, kokosový atď.

3. Všetky druhy zeleniny – šalátovej, hlúbovej, plodovej aj koreňovej by mali tvoriť základ našej stravy s miernym obmedzením paradajok, baklažánu aj zelenej papriky, lebo to su plody s vysokým obsahom solanínu a ten nemusí prospievať našej mikrobiote. Zelenina môže byť prijímaná surová, blanširovaná, dusená, varená, pečená či grilovaná. To je na každého osobnej preferencii.

4. Kvalitný zdroj bielkovín – kto má rad mäso, nech sa páči (ideálne by však bolo z bio-chovu) – na výber sú prakticky všetky druhy kvalitného mäsa aj hydina. Ideálne sú tiež ryby, aj keď tie možu byť z dôvodu kvality na našom trhu problematické

5. Z mliečnych výrobkov nesladený biely jogurt so živými kultúrami (pokojne aj tučný), kvalitné syry a bryndzu. Samozrejme, platí pre tých, čo nemajú intoleranciu či alergiu na mliečnu bielkovinu alebo laktózu.

6. Vajcia sú kvalitným zdrojom bielkovín a množstva nutričných, dobre stráviteľných látok

7. Dostupné bielkoviny sa vyskytujú aj v strukovinách, len je potrebné pripraviť ich správne, aby nafukovali minimálne. Avšak – pri zdravej mikorobiote sa zvyčajne tolerujú veľmi dobre

8. Ovocie pre vysoký obsah jednoduchých sacharidov ale naproti aj slušným obsahom rozpustnej aj nerozpustnej vlákniny možno konzumovať, ale v kontrolovanom a obmedzenom množstve

9. Orechy, oriešky ,semienka – podľa tolerancie – pokojne áno

10. Tuky nenasýtené a mononenasýtené su vhodné – kvalitný olivový olej, kokosový olej , ľanový olej, kvalitné maslo, prepustené maslo Ghi, no a kto má záujem, pokojne aj živočíšnu masť.

11. Obiloviny a výrobky z nich – osobne som zástancom bezlepkových – ale nie komerčne vyrobeného chleba, múky či pečiva a bezlepkových cestovín. Pozor – aj špalda a raž, či jačmeň obsahujú lepok- odporúčam radšej quinou, pohanku či amarant

Veľmi dôležitá je samozrejme aj príprava jedla. Nie som zástancom prechutených jedál, na prípravu ktorých sa použije množstvo – aj keď zdravých ingrediencii. Jedlo má byť také, aby sme poznali zloženie každého sústa, či už je surové, varené, dusené, alebo pečené. Na ochucovanie je vhodná soľ, korenie a bylinky.

Tak, neviem si predstaviť, kto by si nedokázal z vyššie uvedeného zložit jedálny lístok. Či už je milovník mäsa, vegán, vegetarián, vitarián, alebo paleo, či príslušník iného výživového smeru. Samozrejme pri chorobách tráviaceho systému, po operačnom zákroku na tráviacom systéme, alebo pri metabolických poruchách sa treba sa poradiť s odborníkom

Preto ma oslovila práca v spoločnosti Smyptomedica, ktorej úsmevným mottom na každý deň je:

„Pravda nie je vo víne
Pravda je v čreve„

s pozdravom ES

Created and Designed by Anton Trnka 2018

Log in with your credentials

or    

Forgot your details?

Create Account